Financie vo vzťahu

Myslíte, že existuje vzťah muž-žena kde chlap sa nemusí udrieť alebo utrápiť k smrti aby manželke dal po čom túži?

U mojich rodičov toto pozorujem celý život. Otec pred dôchodkom no stále ho ide poraziť z nedostatku financií. Mama financie absolútne nerieši, teda chodí do práce ale všetko je na otcovi. Mama len hovorí, že chce toto, toto, toto, toto a otec je z toho v depresii.

Ja som mal podobný vzťah kde partnerka bola tiež za to aby som celú kasu držal ja. Ja som potom každý deň počítal ako zaplatiť všetko potrebné a dať partnerke po čom túži. Nemohol som si dovoliť nové oblečenie lebo partnerka túžila po kožených topánkach ked ich videla. Chápala, že stoja veľa ale tak ma nejak obmäkčila a ja som si 3 mesiace nemohol nič kúpiť na seba lebo som jej chcel dopriať. Potom výlety, večere, zábava, akcie, nový laptop, tablet, telefón, slúchatká. A tvoja povinnosť ako chlapa je dodať. Staraj sa aby žene bolo dobre aby mala všetko a potom ťa bude aj ľúbiť. Veď kto chce neschopného chlapa čo nevie naplniť okrem zâkladných vecí aj túžby jej srdca…

Príde mi to sebecké, že ty chlap tu máš staraj sa a mna to nezaujíma. Chcem ale toto a toto a toto a toto… Popravde je to jeden z hlavných dôvodov prečo už nechcem vzťah. Takto to finančne ťahať je na porazenie niet divu, že potom si ani neviem užiť byť vo vzťahu keď ma každý deň zožierajú peniaze lebo partnerka chce a stav ju nezaujíma. Presne to potom aj tak skončilo u mňa, že sme si povedali ahoj lebo som nedodával dostatok a zároveň som z toho padal do depresie a nemal sa s kým o tom porozprávať. Určite sa nechceš o tomto rozprávať s partnerkou akurát stratíš sebahodnotu, nejaký zdravý rešpekt vo vzťahu a nakoniec aj lásku. Tak len potichu trpíš alebo drieš jak zmyslov zbavený a po čase si uvedomíš, že vlastne nikdy nie je dosť a nikdy nebude dosť a je jedno koľko zarábaš.

Vlastne si ani neviem predstaviť ako by to malo inak alebo ideálne fungovať a či vôbec je niečo iné čo je lepšie. Ani nepoznám ženy ktoré sa vlastne zaľúbia do muža a nie do životného štýlu ktorý poskytuje.

Strašne som sa smial ako jedna žena raz povedala mužovi (povedal mi to on), že konečne zarábal super sumu aby mohol jej a celej rodine dať až nadpriemer. Na to mu žena povedala, že keď nedá výpoveď a nebude viac času trâviț s rodinou tak odíde. Chlap dal výpoveď a x nasledujúcich rokoch trpeli strašnú biedu tak, že ledva mali čo do úst čiže aj tak bolo zle. Furt je zle lebo je málo a dosť nie je dosť a ty chlap si tomu všetkému navine. Nedivím sa tomu mužovi čo mi to rozprával, že ho išlo jebnúť. Koho by nešlo…

Ako to vy riešite vo vzťahu? Vidíte toto tiež u seba alebo u rodičov?